ŽIADNA F***ING MANIFESTÁCIA!
Do vyhorenej pôdy tvojho života semienka manifestácie nezasadíš.
Elena Petrus
Vyhorenie je séria rozhodnutí, ktoré robíme najmä preto, aby sme sa vyhli bolesti. Na chvíľu zaberú, no postupne nám vypaľujú pôdu pod nohami.
Čo s takouto spálenou pôdou?
Ak si dovolíme priznať, že už to takto nechceme... alebo sme donútení prestať robiť to, čo už dávno vieme, že potrebujeme zmeniť, prichádzajú nové rozhodnutia. Buď ich urobíme vedome, alebo nás k nim dotlačí život.
Pôda je vyhorená – a ty sa na nej na chvíľu zastavíš. Si ochotná konečne sa pozrieť na zem...
Možno ti hlavou prebehne: Takto by to nemalo vyzerať. Mala by som niečo urobiť, aby opäť ožila. Mala by som začať sadiť semienka života, snov, lepšej budúcnosti.
Možno to pôjde hneď. Možno nie.
Ja sama mám ešte stále vyhorenú pôdu pod nohami. A hneď od začiatku som chcela sadiť semienka nového života.
Nešlo to.
Bola som v odpore.
Prinášalo mi to strachy – že nič lepšie nevymyslím.
A tak prišli otázky: Prečo sa bránim budovať nový, úspešnejší život?
Preto som prestala.
Žiadne meditácie od Dispenzu o tom, ako si do tela v prítomnosti privolať emočný stav budúcnosti.
Žiadne písanie zoznamov, čo dnes konštruktívne urobím.
Žiadne vizualizácie, žiadne manifestácie.
Pretože ak máš spálenú pôdu pod nohami, nezáleží na tom, koľko semienok bohatej budúcnosti sa snažíš zasadiť.
Nič nevyrastie.
A čo teda?
