MÚDROSŤ BREZY

" Ale toto je tá múdrosť" hovorí breza
" Múdrosť života sa už deje" hovorí tichšie duša
" To , čo sa deje, je teraz Tvoje požehnanie" hovoria obe

Zobúdzam sa s nevoľnosťou v žalúdku. Zase cítim zlyhanie a pochybnosti o celom tomto projekte. Ako písať o vlastnom zlyhaní a motivovať ľudí? Alebo písať len o úspechoch a zlyhaniach pomlčať? Tak, ako to robí celý svet?

Duša mi ale tichším hlasom hovorí,zo strachom, či jej uverím:

" Ale presne o tom píšeš, vidieť zlyhanie ako šancu. Lekciu. Požehnanie.

Vstávam a púšťam si hudbu. Je až neuveriteľné, ako sa mi v istých momentoch nechce žiť. Psychiater by ma zaradil do kategórie diagnóz.
Predpísal lieky a ja by som vedela žiť preto, lebo nič necítim. Púšťam hudbu, zapaľujem sviečky, kadidlo, tyčinky.
Vďake tejto atmosfére začínam upratovať v spálni, kuchyni, aby som mala upratané, pre moju meditáciu, ktorú ani neviem, či budem robiť.

Vyťahujem žalúzie a z krištáľov zavesených na oknách zasvieti milión svetielok. Na hudbu vlním panvou a oživujem pradávnu životnú energiu ktorá mi bola predaná cez rodinnú líniu žien.

Beriem kotlík z ktorého stúpa dym.
Idem do záhrady a dýcham špirálovým dychom do slnka, brezy a záhrady a privolávam LÁSKU.
Pristupujem k breze, a prosím ju o múdrosť.

Zrazu mi prichádza odpoveď.

" Ale toto je tá múdrosť"
" Múdrosť života sa už deje"
" To , čo sa deje, je teraz Tvoje požehnanie"

Zapisujem si tieto slová.
Verím odpovediam z brezy, z mojej duše.

VERÍM IM.

SEBE.