Ľudia sa často neodvážia pohnúť vpred, pretože urobili príliš veľa chýb.

Zabúdajú, že úspech vždy prichádza s neúspechom. V našej spoločnosti sme podmienení nerobiť chyby. 

A tak radšej zomrieme bez toho, aby sme sa pohli ďalej.
Posunúť sa ďalej znamená robiť chyby...

Táto vraj chybná osobnosť sa stala tieňom.

Radšej sme ticho, aby nikto nevidel tieň. Ale tieň je tu vždy, tichý a nenápadný, stály spoločník, ktorý nás sleduje v každej situácii.

Nesie spomienky na minulé chyby a úspechy, na chvíle pochybností a jasnosti.

Bez tohto tieňa by boli naše triumfy menej významné, naše lekná menej veľkolepé.

Je to tieň, ktorý nám dáva hĺbku, formuje našu osobnosť a pripomína nám, že aj v tom najjasnejšom svetle existuje tma.

Mali by sme sa naučiť prijať svoj tieň, vidieť ho ako súčasť našej minulosti a nie ako niečo, čo treba skrývať alebo popierať.

Pretože práve v prijatí celého nášho ja, svetla aj tieňa, nachádzame skutočnú silu a múdrosť.

Oslavujme teda nielen lekná, ale aj bahno, z ktorého pochádzajú a tiene, ktoré z nás urobili to, kým sme.

Ak vás tieto slová oslovili, podeľte sa o ne. VĎAKA!
Elena Petrus, emočný kouč.