KEĎ SRDCE BIJE STRACHOM

Nevnímam plnosť.
Moje receptory sú nastavené na vnímanie prázdnoty.

Plnosť okolo mňa prechádza bez povšimnutia.
To čo mám, nevnímam.
Tým, kým jednoducho sme, sa nepočíta.
Nikdy nie je dosť toho, čo máme a sme.

Receptory mozgu sú nastavené na nedostatok.
Čakajú na prázdnotu.
Ako náhle príde len závan prázdnoty, moje receptory ožívajú.
A vsakujú do mojej duše, mozgu, tela pocit prázdnoty.

Prázdno znamená samota, a srdce začína biť strachom.
Začína sa báť.
Nepozná vlastnú silu.
A tak verí, že je v ohrození.
Verí, že sám sebou nie je nikým a nič nezmôže.
Verí, že keď sa bude modliť k bohu, snáď ho boh vypočuje.
Ak bolo poslušné.

Nevidí, že boh je priamo jeho centrom.
Nepotrebuje na neho volať a čakať, kedy sa to božstvo zmiluje.
Ale nevie o tom.
Nevie o svojej výnimočnosti.
Že to, že bije ..je výnimočné.

Že už nič iné nemusí.
Stačí len, že bije.

Dostala si všetko, čo si myslela, že zaplní Tvoju prázdnotu, ktorá vznikla z nepravdy.
Vzdelanie, financie, zdravie, deti, lásku.
Aby si pochopila, že tieto veci Ti nepomôžu tvoju prázdnotu zaplniť.
Nič z toho nepotrebuješ, aby si bola dokonalá.
To všetko Ti dávam.
Ale nie preto, aby si bola dokonalejšia, šťastnejšia, plnohodnotnejšia, prijateľnejšia.

Nemusíš si nič zaslúžiť.

A tak sa učím bezpodmienečnej láske.
Už nič nemusieť.
Za ničím sa už nenaháňať, a vidieť pravdu v tom, že tlkot môjho srdca je dostačujúci.....