HODILA SOM KUFRE NA ZEM A IŠLA VARIŤ
17.01.2024
Som doma.
Systémové rodinné konštelácie mi ukázali akýsi poriadkový systém. Kde stojím v systéme mojich rodičov, a kde stojím ako matka.
Rodičia dávajú, deti berú. A tak prichádzam po týždni domov. Vedela som, čo ma čaká a že musím, ako mama nastoliť poriadok. Vnímam, ako moje deti potrebujú systém, poriadok a ako potrebujú odo mňa DOSTÁVAŤ.
Po Malte plnej slnka mám ešte v mojich bunkách veľa vitamínu D a to, čo ma doma čaká dávam bez pocitu únavy a nervozity.
Dokonca sa smejem!
Keďže sama sebe veľa dávam…dokážem dávať aj im.
Nie vždy, ale dnes áno…
Ako veľmi si uvedomujem, že žiť svoje poslanie je DÁVANIE samej sebe. Ako produkt a výsledok tohoto procesu je dostatok nervov (rozumej trpezlivosť), dostatok času a peňazí na všetko, čo považujem v živote pre mňa dôležité…
Dávať všetko mojím deťom, čo potrebujú od mamy dostať.
Dávať všetko, čo potrebujem ja…a byť v stave prijímania.
Cestovať…
Sprevádzať ženy na ich ceste, hlavne tie, ktoré majú pocti, že nemajú čas ani peniaze…
Hlbšie a hlbšie rozumieť život…v celom jeho bohatstve.
Nerobiť sa skromnou a malou, nevýraznou, tichou, tou, ktorá skrytá stojí v rade…
Hovoriť si "neviem ako, ale viem, že je to možné"
Dnes končí už tretia pračka a sušička, tretia myčka…zohrievam jedlo, čo som včera pre deti uvarila. Áno, kufor z handrami hodila na zem…a išla variť.
Organizujem deťom čo v potrebujú, doučovanie, zaplatím synovi školský výlet, pozerám netflix, ľahnem si, vstanem, pozametám, nahrávam hlasovky pre Lenku, objednávam zelené potraviny pre moju spolu študujúcu, zase ľahnem, a zase vstanem a nastoľujem poriadok v mojom rodinnom kráľovstve…
S úctou, Elena Petrus, tvoja koučka emócií.
Systémové rodinné konštelácie mi ukázali akýsi poriadkový systém. Kde stojím v systéme mojich rodičov, a kde stojím ako matka.
Rodičia dávajú, deti berú. A tak prichádzam po týždni domov. Vedela som, čo ma čaká a že musím, ako mama nastoliť poriadok. Vnímam, ako moje deti potrebujú systém, poriadok a ako potrebujú odo mňa DOSTÁVAŤ.
Po Malte plnej slnka mám ešte v mojich bunkách veľa vitamínu D a to, čo ma doma čaká dávam bez pocitu únavy a nervozity.
Dokonca sa smejem!
Keďže sama sebe veľa dávam…dokážem dávať aj im.
Nie vždy, ale dnes áno…
Ako veľmi si uvedomujem, že žiť svoje poslanie je DÁVANIE samej sebe. Ako produkt a výsledok tohoto procesu je dostatok nervov (rozumej trpezlivosť), dostatok času a peňazí na všetko, čo považujem v živote pre mňa dôležité…
Dávať všetko mojím deťom, čo potrebujú od mamy dostať.
Dávať všetko, čo potrebujem ja…a byť v stave prijímania.
Cestovať…
Sprevádzať ženy na ich ceste, hlavne tie, ktoré majú pocti, že nemajú čas ani peniaze…
Hlbšie a hlbšie rozumieť život…v celom jeho bohatstve.
Nerobiť sa skromnou a malou, nevýraznou, tichou, tou, ktorá skrytá stojí v rade…
Hovoriť si "neviem ako, ale viem, že je to možné"
Dnes končí už tretia pračka a sušička, tretia myčka…zohrievam jedlo, čo som včera pre deti uvarila. Áno, kufor z handrami hodila na zem…a išla variť.
Organizujem deťom čo v potrebujú, doučovanie, zaplatím synovi školský výlet, pozerám netflix, ľahnem si, vstanem, pozametám, nahrávam hlasovky pre Lenku, objednávam zelené potraviny pre moju spolu študujúcu, zase ľahnem, a zase vstanem a nastoľujem poriadok v mojom rodinnom kráľovstve…
S úctou, Elena Petrus, tvoja koučka emócií.